Jednou z vecí, čo pozorujem na sebe, ale aj na ostatných je tendencia si šetriť tie najlepšie veci na neskôr.

Oblečenie, ruksaky, poháre, elixíry v RPG hrách, ale ba aj knihy.

Ak k tomu nie je dobrý dôvod, nemá zmysel si to kdesi sysliť. Zoberme si napríklad oblečenie. Načo chodiť po dome v starom oblečení alebo takom, čo sa mi nepáči, keď mi vzadu v skrini leží to super tričko, čo radšej nikdy nenosím, aby sa mu niečo nestalo?

Nikdy sa to nevypotrebuje. Oblečenie je teraz lacné a zničiť jednu vec trvá tak 5 rokov. V prípade veľkého šatníka to bude trvať veky. Len sa zbytočne človek obmedzuje a úplne pre nič.

Napríklad Michal si šetril v skrini svoje obľúbené tričko s motívom Big Buck Bunny, až sa materiál rozpadol a už ho aj tak nemôže nosiť.

Pri jedle som si to tiež uvedomil, keď zúfalo sa snažím zjesť jedlo tesne pred alebo po dátume spotreby a zároveň mám ešte niečo čerstvé. Obzvlášť pečivo býva takéto. Je ho veľa a rýchlo sa kazí. V mestskom prostredí je to niekedy lepšie vyhodiť a nabudúce kúpiť menej.

Obecne sa mi nepáči, ak nejakú vec mám len „vo vitríne“ a nikdy ju nepoužijem. Lebo je príliš dokonalá alebo to najlepšie, čo mám.

Áno, veci sa opotrebujú, a dokonca aj doslúžia, a bude treba zohnať novú alebo niečo iné. V tom je tá krása – nič nie je naveky a tak to môžem bez strachu používať. Dokonca aj keď sa vec nepoužíva, tak starne až sa rozpadne.

Takže – treba si užívať veci a ich aj používať.